Klavír z lat. Claves – kľúče, klávesy je rozmerný strunový hudobný nástroj. Jeho zvuk vzniká chvením strún, zosilňovaným rezonančnou doskou (ozvučnicou), nad ktorou sú napnuté struny. Struna sa uvádza do znenia prostredníctvom pôsobenia na kláves a k nemu pridaný zložitý súbor klávesovej mechaniky zakončenej kladivkom.

Klavirista pôsobí na klávesy (pokryté slonovinou či ebenovým drevom) a privádza do pohybu sústavu drevených kladiviek potiahnutých vrstvami plsti.Kladivká v rôznej rýchlosti narážajú do strún, ich kmitanie sa prenáša na rezonančnú dosku nástroja a vzniká znenie hudobných tónov.

Klavír vďaka veľkému tónovému rozsahu, svojej rôznorodej kvalite zvuku i tónovej intenzite môže byť dosť všestranne používaný ako sólový i sprievodný nástroj, ako súčasť rozmanitých súborov komornej hry či ako súčasť orchestra. Slovo klavír znamená pôvodne rad klávesov čiže klaviatúru („klávesnicu“). V tomto význame sa používa napríklad ako synonymum na označenie manuálu pri organoch a iné (t. j. napr. trojmanuálové organy majú tri manuály, čiže tri klavíry, čembalo dve klaviatúry, čiže dva klavíry).

V širšom slova zmysle sa tento termín začal v minulosti používať na všetky klávesové nástroje, akými sú napr. čembalo, spinet a pod., lebo hudobný skladateľ venoval svoju skladbu pre „klavír“ bez toho, aby bližšie špecifikoval, o aký nástroj ide. V súčasnosti sa týmto termínom myslí väčšinou fortepiano.

Slová piano a pianoforte (a ich odvodeniny) pochádzajú z talianskych slov piano (potichu) a forte (nahlas) a vyjadrovala prednosť tohto nástroja meniť intenzitu produkovaného zvuku v závislosti od sily pôsobiaceho prsta, ruky či celého ramena na kláves. Hráč na klavíri sa nazýva klavirista, klaviristka.

Akordeón je hudobný nástroj, pri ktorom sú zdrojom zvuku kovové jazýčky, rozochvievané prúdom vzduchu. Ten je získavaný pohybom mechu. Pre ovládanie nástroja slúžia dve skupiny klávesov. Akordeón patrí medzi aerofóny.Pre ovládanie diskantovej aj basovej časti gombíkovej harmoniky slúži množstvo guľatých gombíkov, usporiadaných do niekoľkých rád.

• Bandoneon
• Koncertina
• Melodeón
• Heligónka
• Chromatická gombíková harmonika

Gitara je brnkací strunový hudobný nástroj, ktorý má vypasované telo s bokmi prehnutými dovnútra v páse gitary. Gitara ako brnkací strunový nástroj s bokmi prehnutými dovnútra, vznikol podľa znalcov dejín gitary až niekedy v 15. storočí. Samotná gitara teda prešla svojským vývojom.

Pôvod gitary je zaznamenaný v Prednej Ázii, kde prvý hudobný nástroj podobný gitare tzv. kinor bol pozorovaný u Sumerov. Gitara sa dá zhotoviť z hocičoho, otázka je, akú kvalitu dosiahneme. Gitary sa robia prevažne na báze dreva, ako to bolo odjakživa. Existujú však gitary na báze syntetických materiálov (uhlíkové vlákno so svojimi dobrými elastickými vlastnosťami – RainSong Graphite Guitars) alebo sa využíva kov – oceľ na stavbu tela gitary (rezofonické gitary, napríklad Dobro, Lap–steel). Bola skonštruovaná dokonca aj gitara s mramorovým telom.

Rozoznávame viacero druhov a typov gitár, najčastejšie sa stretávame s týmto rozdelením:

Akustická gitara – je tvorená rezonančnou skrinkou v podobe korpusu, ktorý má za úlohu zvuk zosilniť a vyžiariť do prostredia s adekvátnym zafarbením tónu. Podľa názoru niektorých historikov vznikla gitara v stredovekom Španielsku prestavbou starej fiduly na brnkací nástroj. Akustické gitary sa delia na klasické, inak prezývané aj “španielky” (struny z nylonu (v minulosti zo zvieracích čriev), v počte od 6 vyššie) a gitary s kovovými strunami (obvykle 6 alebo 12).

Akustické gitary s kovovými strunami môžeme ďalej rozdeliť na: 1.Jumbo 2.Dreadnought alebo tiež niekedy nazývané Western

Elektrická gitara – podstatu tónotvorného zariadenia tejto gitary tvoria struny z feromagnetického materiálu, ktorých kmitanie je zachytávané snímačmi, ktoré sú prepojené s tzv. efektom (nie nutne), zosilňovačom a reproduktorom. Najčastejšie má 6, 7 alebo 12 strún.

Basová gitara (basgitara) – Delia sa taktiež na elektrické a akustické. Basgitara má štyri a viac strún naladených o oktávu nižšie ako na bežnej gitare s primárnym účelom rozširovať zvuk o hlboké tóny.

Elektro-akustická gitara – akustická gitara, ktorá je vybavená magnetickým snímačom, mikrofónom alebo piezzo-elektrickým snímačom (väčšinou sa nachádza pod vložkou kobylky – konštrukcia akustickej gitary) z ktorého sú zosnímané vibrácie prenesené cez kábel na výstupný jack gitary alebo častejšie do zabudovaného predzosilňovača v gitare.

Ovládacie prvky na predzosilňovači sú – hlasitosť, korekcie (väčšinou basy, stredy a výšky), PHASE (fázovanie) a kontrolná LED dióda pre stav batérie.

Tento typ gitary sa využíva v rôznych hudobných žánroch, kde sa vyžaduje zvuk akustickej gitary, no najmä pri živých vystúpeniach, kde je potrebný väčší objem hlasitosti.

Basová gitara (basgitara) – Delia sa taktiež na elektrické a akustické. Basgitara má štyri a viac strún naladených o oktávu nižšie ako na bežnej gitare s primárnym účelom rozširovať zvuk o hlboké tóny.

Bicie nástroje alebo bicie hudobné nástroje sú hudobné nástroje, na ktoré sa hrá údermi, trasením, škriabaním alebo trením. Sú pravdepodobne najstarším typom hudobného nástroja. Niektoré bicie nástroje hrajú nielen rytmus, ale aj melódiu a harmóniu.

Bicie nástroje sa delia predovšetkým na biciu súpravu a perkusie. Z iného hľadiska sa delia na membránofóny, idiofóny a zvukomalebné nástroje.

Najčastejším príkladom bicích nástrojov je bicia súprava. Tá sa skladá z jednotlivých bubnov.

Bubny a činely

1. Bass drum (veľký bubon, hovor. „kopák“,( nie „dupák“ , to je druh tanca, alebo meno futbalistu ), „basák“ je najväčší zo súpravy. Má rozmery od 16 až 28 Palec – jednotka dĺžky – 1 palec = 2,54cm. Hrá sa na ňom nohou pomocou pedálu (tzv. „šlapkou“).

1. Floor tom‘ (prechod, hovor. „kotol“) je posledný v z radu prechodových bubnov. V súprave sa môžu použiť taktiež dva. Floor tom je väčšinou položený na zemi alebo upevnený ku stojanu statívu „ride“ činely.

1. Snare drum (malý bubon, hovor. „rytmičák“, „džezák“) Spolu s veľkým bubnom sú najčastejšie používané. Princíp malého bubna spočíva v natiahnutej blane hore a dolu (ako i u ostatných bubnov) a na spodnej blane natiahnutým strunníkom.

1. Tom-Tom drums (prechody, hovor. „škopky“) – používajú sa na „prechody“ medzi jednotlivými rytmami alebo len na zvukový efekt, ktorý navodzuje rôznu výšku tónu. Najčastejšie sú pripevnené k veľkému bubnu, ale pri drahších nevŕtaných kopákoch (BD) sa upevňujú na samostatný stojan.

1. Hi-hat (hovor. „hajtka“, „čarlestonka“) je najpoužívanejšímy činelmi zo súpravy, nakoľko sa skladá z dvoch častí: vrchného a spodného činelu, ktoré sú upevnené na špeciálnom (hov. hajtkovom) stojane. „Hi-Hat“ sa teda dá nohou otvoriť a zatvoriť, a tým sa dá dostať viac zvukov čiže aj nohou ako aj rukou.

1. Crash, Ride sú činely. „Crash“ sa používa v skladbách na zvýraznenie zmeny medzi prechodom na začiatok slohy, refrénu, či inej časti skladby. „Ride“ sa používa podobne ako Hi-Hat“,často v rytmoch a slúži väčšinou na metronomické doprevádzanie v sade.

1. Efektové činely („Splash“, „China“, „gongy“ atď…) sú ďalšie činely, ktoré je možné do súpravy zaradiť pre ich špecifický zvuk a doplňujúcu “farebnosť” (výšky, hĺbky a dĺžky (sustein), či iných špecifických zvukov chrastenie a pod.), ktoré sú dokonca potrebné pri hre niektorých štýlov napr. latinsko-americké tance ako aj iné.

Pôvod bicích nástrojov sa môže určovať dvojako. Ako sada bicích nástrojov by sa dala datovať k začiatku 20. storočia. Ak si uvedomíme, že k bicím patria aj všetky druhy perkusií, tak sa dajú bicie určiť aj ako úplne prvý hudobný nástroj.

Výučba spevu je vhodná pre deti, ale aj dospelých, pre začiatočníkov, ale aj pre tých, ktorí chcú na sebe pracovať a zdokonaľovať svoju spevácku techniku. Počas štúdia sa žiak naučí ako pracovať s dychom, tvoriť správne tóny a vystupovať pred publikom.

Výučba je zameraná na rozvoj hlasových, intonačných a rytmických schopností žiaka. Repertoár tvoria ľudové, moderné, muzikálové a klasické piesne. Na hodinách je zaručený individuálny prístup ku každému žiakovi a prispôsobenie sa jeho veku, znalostiam a skúsenostiam. Žiaci si vyskúšajú prácu s mikrofónom a spev s hudobným sprievodom. Svoje schopnosti môžu predviesť na školských či verejných podujatiach. Na hodine spevu žiaci dostávajú aj vedomosti z hudobnej teórie, náuky o hudobných nástrojoch a neskôr aj z dejín hudby.